27. mája 2021, fyzické podujatie
Záznam z podujatia dostupný TU
48. vydanie PechaKucha Night Bratislava v spolupráci s Amnesty International Slovensko bola venovaná ľudským právam na Slovensku, ale aj vo svete. Upriamili sme sa na dôležité ľudskoprávne témy, ktoré vo verejnej diskusii síce rezonujú, no v rovine konkrétnych riešení sú politicky dlhodobo ignorované či zneužívané. Išlo o ľudské práva LGBTI+ ľudí, sexuálne a reprodukčné práva žien, ako aj ľudské práva Rómov a Rómok či témy utečenectva, migrácie a klimatickej krízy. Pozornosť sme venovali aj sexualizovanému násiliu, občianskym právam a situácii ľudí bez domova, do ktorých devastujúco zasiahla globálna pandémia. Okrem aktivistov, aktivistiek, organizácii a iniciatív, sme predstavili aj vizuálne umelkyne a umelcov, ktorí vo svojej tvorbe reflektujú otázky ľudských práv.
Hosťovstvo
Katarína Batková je výkonnou riaditeľkou organizácie VIA IURIS, ktorej základnou misiou je to, aby ľudia neboli voči moci bezmocní, a aby zákony platili pre všetkých rovnako. VIA IURIS dlhodobo stojí na strane jednotlivcov a komunít, ktorým pomáha využívať právo ako nástroj pre dosiahnutie spravodlivosti, ale aj navrhovať a meniť právne predpisy tak, aby boli spravodlivo nastavené pre všetkých. Stojí na strane verejného záujmu a presadzuje opatrenia, ktoré prispievajú k tomu, aby sme všetci mali prístup k spravodlivosti, aby súdy, prokuratúra a polícia konali v prospech občanov, a aby na Slovensku fungovala autentická občianska spoločnosť.
Pavlína Fichta Čierna je vizuálna umelkyňa, kurátorka a aktivistka, ktorá sa prostredníctvom mediálneho umenia, filmu, interaktívnych projektov či intervencií do verejného priestoru zameriava najmä na témy sociálneho vylúčenia, politické témy a témy osobných tráum. Na základe životnej skúsenosti s vlastným dieťaťom verejne vystupuje za práva transrodových ľudí. V spolupráci so svojím synom ClaudomJohannom Čiernym vytvorila umelecký projekt ZA TREST (2020), ktorého súčasťou je manifest „Matky transrodových detí, spojte sa!“. Je tiež spoluzakladateľkou iniciatívy Združenia rodičov a priateľov LGBT+ komunity.
Alexandra Demetrianová bola koordinátorkou kampaní a aktivizmu Amnesty International Slovakia. Viedla kampaň Hovorme o súhlase, ktorej cieľom je prispieť k tomu, aby sme žili v spoločnosti, v ktorej nedochádza k znásilneniam a iným formám sexuálneho násilia. V spoločnosti, ktorá plne chápe dôležitosť súhlasu pri akýchkoľvek sexuálnych aktivitách, rešpektuje a váži si práva iných, vrátane práva na telesnú autonómiu. Kampaň Hovorme o súhlase má za cieľ odstraňovať stigmu, s ktorou sa v spoločnosti spája znásilnenie a pomôcť búrať škodlivé mýty a rodové stereotypy vedúce ku kultúre znásilnenia. Tú je potrebné nahradiť kultúrou súhlasu a rešpektu. Dôležitým prvým krokom je zmena zákonov o sexuálnom násilí tak, aby určovali, že sex bez súhlasu je znásilnením.
Róbert Furiel je riaditeľom Saplinq, o.z., ktoré sa venuje trom hlavným činnostiam – organizuje festival a sprievod PRIDE Košice, prevádzkuje PRIZMA – komunitné a poradenské centrum pre LGBT+ ľudí a každoročne realizuje medzinárodné školenia pre mladých ľudí a pracovníkov s mládežou na LGBT+ témy. Okrem toho je školiteľom neformálneho vzdelávania, milovníkom vietnamskej kuchyne a chovateľom dvoch mačiek. Vo svojej prezentácii si kládol otázku, či sa dá boj za ľudské práva LGBT+ ľudí vtesnať do 20-tich obrázkov. Taktiež sa nám pokúsil sprostredkovať jedinečnú atmosféru dúhových Košíc a presvedčiť nás, že výlet do Košíc na augustový PRIDE sa naozaj oplatí.
Oto Hudec je multimediálny umelec, ktorý dlhodobo reflektuje problematiku migrácie, klimatickej krízy a vylúčených komunít. Vo svojich umeleckých projektoch často spolupracuje s neziskovými organizáciami, ako napríklad Amnesty International Slovakia, Greenpeace Slovensko, Človek v ohrození alebo ETP Slovensko. Spoločne s umelkyňou Danielou Krajčovou viedol Projekt Karavan - pravidelné video workshopy v spolupráci s deťmi a tínedžermi, ktoré dokumentujú život mladých ľudí v rómskych komunitách. V svojej prezentácii predstavil výber predovšetkým aktivisticky orientovaných autorských diel
Katarína Juríková viac ako štyri roky pôsobí v organizácii Greenpeace Slovensko, kde je v súčasnosti riaditeľkou. Študovala na College of the Atlantic v USA aj na York University v Toronte. V minulosti sa venovala politickej ekonómii agropotravinových systémov. Viedla taktiež etnografický projekt so ženami pôvodného Majského obyvateľstva v Guatemale, ako aj projekt s roľníckymi komunitami v Mexiku, zameraný na dopady dohody o otvorenom trhu na tieto komunity. Vo svojej prezentácii sa sústredila na následky klimatickej krízy a jej súčasný stav, limity klimatických politík a na to, aká je vízia organizácie Greenpeace do budúcnosti.
Alexandra Kárová je riaditeľka občianskeho združenia Vagus, ktorá bude hovoriť o situácii ľudí bez domova v čase pandémie. Snahou občianskeho združenia Vagus je poskytovanie čo najkvalitnejších služieb čo možno najväčšiemu počtu ľudí bez domova. Svoje aktivity spočiatku vykonávalo formou terénnej sociálnej práce, neskôr založilo nízkoprahové denné centrum Domec a tiež pro-sociálnu kaviareň Dobre&Dobré. Od roku 2018 poskytuje v rámci integračného programu odborné sociálne poradenstvo a bývanie. V roku 2021 oslavovalo desiaty rok svojho pôsobenia.
Ingrid Kosová je zakladateľkou organizácií QUO VADIS a MONTESSORI, pôsobiacich prioritne v oblasti presadzovania ľudských práv, inkluzívneho vzdelávania, rodovej rovnosti a diseminácie inovatívnych prvkov na predprimárnom a primárnom stupni vzdelávania. Je skúsenou lektorkou ľudských práv a rodovej rovnosti. V súčasnosti pôsobí aj ako členka komisie pri Monitorovacom výbore pre Operačný program Ľudské zdroje. Zároveň sa ako expertka v oblasti vzdelávania podieľa na tvorbe Stratégie rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030.
Kurník od roku 2016 pravidelne prináša články ženských autoriek na rozličné témy z pohľadu, ktorý v (ženských) médiách často absentuje. Prostredníctvom osobných príbehov a výpovedí respondentiek pomenúva problémy, s ktorými sa ženy v súčasnosti potýkajú. Snahou jeho redakcie je bojovať proti rodovým stereotypom a poukazovať na množstvo podôb a odtieňov ženskej reality – od každodenných zážitkov až po porušovanie ich práv a slobôd. Kurník vychádza v podobe newslettera, doplnený webovým archívom, ktorého súčasťou sú aj ilustrácie od spolupracujúcich umelkýň. S akými rôznorodými príbehmi sa v Kurníku jeho redaktorky stretli, sme sa dozvedeli od jej zakladateľky Mišky Kučovej.
Zuzana Maďarová a Alexandra Ostertágová sú členkami feministickej organizácie ASPEKT, ktorá sa už od začiatku 90. rokov minulého storočia angažuje v spoločenskom dianí v oblasti rodovej rovnosti. Podrývajú identity aj politiky, publikujú, usporadúvajú podujatia a nazerajú na samozrejmé veci nesamozrejmou feministickou optikou. V roku 2020 sa aktívne zapojili aj do zápasu za zachovanie sexuálnych a reprodukčných práv na Slovensku v rámci iniciatívy Nebudeme ticho. O tom, prečo sa symbolom tohto zápasu stala varecha, ako sa zo symbolu submisívnosti a úslužnosti môže stať subverzívny nástroj občianskej neposlušnosti, ale aj prečo sú varechy v šuplíkoch a krabiciach stále pripravené obraňovať (nielen) sexuálne a reprodukčné práva na Slovensku, porozprávali vo svojej prezentácii.
Michaela Pobudová je spoluzakladateľkou a riaditeľkou občianskeho združenia Mareena, ktoré sa venuje integrácii utečencov a cudzincov do slovenskej spoločnosti. Mareena vznikla z iniciatívy Kto pomôže?, ktorá v roku 2015 žiadala vládu o presídlenie 100 utečeneckých rodín zo Sýrie a Iraku a hľadala 1 000 dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, ktorí by im pomohli v integrácii. V Mareene sa odvtedy venujú aktivitám, ktoré spájajú nielen utečencov, ale aj iných cudzincov s miestnymi, a ktoré vytvárajú príležitosti na ich ekonomické a sociálne začlenenie sa. Michaela vo svojej prezentácii hovorila o tom, čím si ľudia na úteku, ktorí sa na Slovensko dostali, prechádzajú, a čo robí na ich podporu Mareena.
Emília Rigová je vizuálna umelkyňa, ktorá sa zaoberá problematikou (vlastnej) identity, napätia medzi sociálnymi konštruktmi a subjektívne žitou realitou. Skúma problémy rodových, rasových a etnických minorít, no najmä vzťahy medzi rómskou identitou a majoritnou spoločnosťou. Problematiku socio-kultúrnych stereotypov a politiky tela demonštruje pomocou svojho alter-ega Bári Raklóri, ktoré vytvorila v roku 2012. Nanovo ním tvorí a dekonštruuje reprezentácie rómskej ženy v západnom kanonizovanom umení a súčasnej kultúre.
Knižná edícia .txt vznikla zo spoločnej iniciatívy umeleckého kolektívu APART, združenia pre výskum a kolektívnu prax Display a angažovaného mesačníka Kapitál. Edícia prináša súbor prekladov významných svetových mysliteliek a mysliteľov, ako aj pôvodných slovenských a českých textov, ktoré promptne reagujú na najnovšie filozofické, kultúrne, umelecké a spoločenské fenomény. Publikované eseje sa pohybujú na pomedzí akademického a umeleckého výskumu a angažovanej praxe, aktívne sa zapájajú do spoločenskej debaty, exponujú aktuálne problémy. Ich hlas nie je tichý a rezignovaný, je výrazný a naliehavý.